Väčšina z nás si všimne kŕdľe sťahovavých vtákov na jeseň či na jar, ktoré prelietajú nad našími hlavami. Čo však o nich vieme okrem toho, že migrujú? Zhrnuli sme niekoľko úžasných faktov o týchto fastinujúcich bytostiach.
- Až 2000 druhov vtákov (20% zo všetkých známych druhov) sú sťahovavé vtáky, ktoré pravideľne migrujú. Predtým, ako sa vydajú na dlhé cesty, mnoho sťahovavých vtákov vstúpi do stavu hyperfágie, kde ich hladiny hormónov nútia priberať na váhe, aby mohli pri cestovaní využívať uložený tuk na energiu. Niektoré vtáky pred migráciou zdvojnásobia svoju telesnú hmotnosť.
- Vtáky zvládajú takéto vyčerpávajúce cesty aj napriek rôznym hrozbám vrátane tých, ktoré predstavujú ľudia. Len v stredomorskom regióne sa každý rok lovia milióny sťahovavých vtákov pištoľami či sieťami. Hovorí sa, že ročne sa na Cypre uloví najmenej dva milióny sťahovavých vtákov, zatiaľ čo v Egypte je to približne 140 miliónov. Na spiatočnej ceste sa lovia aj v krajinách ako je Albánsko, čo vedie k úbytku populácie, keďže sa tak rozmnožuje menej vtákov.
- Na základe pozorovaní sa zistilo, že dokonca aj vtáky odchované v zajatí, ktoré nikdy nemali možnosť migrovať, zvyknú byť počas migračnej sezóny nepokojné. Vedci videli, ako sa vtáky snažia lietať v ich prirodzenom smere migrácie, a zodpovedajúce stopy našli aj v piesku klietky.
- “Zelená” energia pre ne môže predstavovať nebezpečenstvo. Napríklad solárne elektrárne v USA používajú pri výrobe elektriny zrkadlá, ktoré odrážajú slnečné žiarenie, čo spôsobuje, že vzduch nad zrkadlami sa ohreje natoľko, že vtáctvo, ktoré tadiaľ prelieta z tohto tepla zahynie. Veterné turbíny a elektrické vedenie tiež predstavuje nebezpečenstvo pre migrujúce vtáky, keďže často dochádza ku kolíziám alebo zásahu elektrickým prúdom.
- Ďalšou hrozbou, ktorá vtáctvo ovplyvňuje je napríklad aj dezertifikácia v oblasti zvanej Sahel – obrovskej trávou zarastenej oblasti v južnej časti Sahary, kde milióny hladných vtákov zastavujú, aby si našli niečo pod zub. Dezertifikácia ale spôsobuje úbytok rastlín a rýchle vysychanie pôdy, čo znemožnuje sťahovavým vtákom nájsť si adekvátnu potravu. Pre také brehuľe je tak oveľa ťažšie prekonať Saharu a dostať sa do Európy – aj preto vidíme znižujúce sa počty brehuľí na Slovensku už takmer 50 rokov.
- Sťahovavé vtáky sa pri lete nespoliehajú na tvar krajiny. Vtáky, ktoré lietajú počas dňa, sa spoliehajú na pozíciu Slnka. Vtáky letiace na juh vedia, že zapadajúce slnko bude po ich pravici. Niektoré vtáky, ako napríklad holuby, používajú magnetické pole Zeme. Tieto vtáky majú v zobákoch nad nozdrami drobné kúsky magnetitu, magnetického minerálu, ktorý im v tom napomáha. Niekoľko vtákov môže migrovať pomocou čuchu – napríklad poštové holuby používajú na navigáciu svoj čuch aj už vyššie spomínané magnetické zobáky. Vtáky, ktoré lietajú v noci, sú milovníkmi astronómie. Dokážu rozpoznať rozdiel medzi súhvezdiami a vedia, kam majú letieť na základe pozícií dôležitých hviezd (napríklad Polárky) vo vzťahu k súhvezdiam.
- Keď väčšina z nás cestuje ráno a popoludní do práce a z práce, migrujúce vtáky sa kŕmia a odpočívajú. Mnoho vtákov migruje počas noci. Robia to z rôznych dôvodov – v noci je vzduch chladnejší, čo eliminuje potrebu toľko sa zastavovať, aby sa ochladili vo vode. Zároveň je v noci prítomných aj menej predátorov, čo migráciu zaiste uľahčuje. Neplatí to však pre všetky vtáky, pretože ako ste si určite všimli. husy a bociany zvyknú migrovať počas dňa.
- Rybár je skutočný letec – jeho najdlhšia zaznamenaná cesta bola dlhšia aho 81 600km, čo zodpovedá vzdiaľenosti rovnajúcej sa približne trojnásobku obvodu Zeme. Takúto vzdiaľenosť je nútený preletieť pretože nelieta priamo na juh, ako to býva pri sťahovavých vtákoch zvykom. Väčšinou sa vydá pozdĺž brehov západnej Afriky, prelieta ponad Atlantický oceán až dosiahne Južnú Ameriku.
Zdroje:
