Blog

Keď sťahovavé vtáctvo odletí a hniezdo sa vyprázdni, často sa stane “obeťou” parazitov. Medzi najčastejšie druhy patria napríklad roztoče, kliešte, blchy či dokonca ploštice alebo dermestidae (po anglicky carpet beetles, teda “kobercové chrobáky”). Ak vtáctvo zostane v hniezde, tieto parazity zvyčajne nemajú potrebu hniezdo opúšťať – no problém nastane vtedy, keď hostitelia odletia a parazity začnú hľadať nový domov. Keďže veľakrát si vtáctvo stavia hniezda na fasádach či oknách naších domov, parazity to k nám nemajú ďaleko.

Väčšina z týchto parazitov sa živý perím, trusom, zahynutými vtáčikmi čo zostanú v hniezdach či materiálmi z ktorých je hniezdo postavené. Niektoré z nich sa živia aj iným hmyzom, ktoré žije v danom hniezde. Keď sa dostanú do domácnosti, väčšinou infikujú kožušiny, kože, rôzne textílie a často ich nájdeme aj v kuchyniach či špajzách, kde sa hostia najmä na uskladnenej potrave. Parazity môžme vidieť pri ventilačných šachtách, v podkroviach či pri oknách keď sa snažia uniknúť von. V prípade bĺch či ploštíc sa obeťou môže stať aj človek.

Parazity mnohokrát prenášajú veľa vírusových či bakteriálnych chorôb. Viac ako 40 rôznych druhov parazitov žije na vtákoch, v ich hniezdach alebo na miestach, kde sa ubytovávajú. Keď parazit uhryzne infikovaného vtáka a nasaje kontaminovanú krv, prenesie mikróby na svojho nového hostiteľa. Kontrola týchto parazitov je preto veľmi dôležitá.

Parazity, ktoré zvyknú žiť v hniezdach vtákov sú:

1. Roztoče

Vtáčie roztoče sú parazitické článkonožce. Existuje viac než 45 000 druhov vtáčích roztočov. Len niekoľko z týchto roztočov parazituje na cicavcoch. Môžu byť veľmi škodlivé pre hostiteľa a niektoré z príznakov zahŕňajú mierne nepohodlie ale dokážu zapríčiniť aj vážnejšie choroby. Štúdie ukázali, že tieto parazity sa prispôsobili zmenám prostredia. Niektoré už nie sú špecifické pre hostiteľa, skôr sa stali zdrojom problémov pre cicavce vrátane ľudí.

Spomedzi všetkých druhov je D. Gallinae najťažšie eliminovateľný. Je veľmi malý a môže zostať nažive bez krvi a jedla veľmi dlho. Niektoré ďalšie druhy vtáčích roztočov sú Demanyssus Gallinae, Ornithonyssus Sylviarum a Ornithonyssus Bursa.

Životný cyklus roztoče je vajíčko-larva-nymfa-dospelý jedinec. Ak je prostredie priaznivé, dokončia tento cyklus za sedem dní. Majú veľmi ostrý náustok, ktorý dokáže preniknúť hlboko do pokožky a nasať krv. Samička roztoča je nebezpečnejšia, pretože na rozmnožovanie potrebuje krv, pričom samičky tvoria asi 95 percent ich populácie. Zvyčajne sú biele a po nasatí krvi stmavnú.

Vtáčie roztoče sú aktívne v noci, cez deň sa schovávajú a rozmnožujú. Keď nevedia nájsť hostiteľa, nájdu si miesta, kam sa schovať, napríklad posteľnú bielizeň alebo nábytok. Skrývajú sa tiež v látke a bavlne, pretože môžu pôsobiť ako izolant, kde môžu byť ich vajíčka chránené.

2. Blchy (Echidnophaga gallinacea)

Nachádzajú sa najmä na hlavách vtákov. Blchy môžu tiež parazitovať na iných zvieratách, ako sú psy, mačky a ľudia. Blšie samičky produkujú vajíčka v okolitom prostredí. Ich vajíčkam trvá štyri týždne, kým sa vyliahne dospelý jedinec. Blchy sa najšastejšie vyskytujú v oblastiach s nízkou životnou úrovňou a nedostatočnou hygienov. Vo vtáčích hniezdach sa často vyskytujú aj piesočné blchy, ktoré sú charakteristické svojou červenou farbou a bodkovými červenými vyrážkami po uhryznutí.

3. Kliešte

Kliešte snáď všetci poznáme. Samice kladú približne 50 až 100 vajíčok po úspešnom “nacicaní sa” krvi. V prípade klieštov nachádzajúcich sa priamo na vtákoch kladú kliešte vajíčka do materiálu v ktorom hniezdi vtáctvo. Keď sa vajíčka vyliahnu, larvy hľadajú hostiteľa, ktorým sa môžu živiť štyri až sedem dní. Potom larvy opustia hostiteľa a preliačia sa do štádia nymfy. Nymfy a dospelí jedinci sa kŕmia v noci. Dospelé kliešte sú vysoko odolné voči hladovaniu a môžu žiť asi rok bez kŕmenia.

4. Ploštice

Ploštice sú parazity aktívne najmä v noci. Mladé ale aj dospelé ploštice parazitujú na vtákoch a sajú im krv. Množia sa a kladú vajíčka na rôznych miestach, vrátanie vtáčích hniezd. Zbaviť sa ploštíc v domácnosti vôbec nie je ľahké a snáď všetci sme už počuli o neprijemnostiach ktoré spôsobujú keď sa usadia v našich posteliach. Preto je dôležité sa ich snažiť držať od našich obydlí čo najdaľej.

5. Dermestidae – “kobercové chrobáky”

Často sa nachádzajú v prirodzených biotopoch, ako sú vtáčie hniezda a osie hniezda. Niektoré možno vidieť v obchodoch s potravinami a v našich domoch. Ich životný cyklus trvá jeden až dva roky a je veľmi tažké sa ich zbaviť. Dospelé jedince zvyknú priletieť cez otvorené okná, ventilácie či komíny. Keď už sú dnu, vačšinou sa začnú obzerať po možných miestach kde by nakláddli vajíčka – zvyčajne tmavé miesta s dostatkom organických materiálov, napr. šatníky, no aj čalúnený nábytok či kuchyňa možu byť ideálnym miestom pre ich potomkov. Larvy zvyknú prehrýzať textilné vlákna a preto ak nájdete deravé oblečenie v šatníkoch či dierky v kobercoch, pravdepodobne sa k vám nasťahovali práve tieto chrobáky. Dospelé jedince majú cca 2-3mm a vyzerajú ako maličké lienky, ktoré dokonca dokážu aj lietať.

Teraz keď sme si povedali ktoré parazity zvyknú hniezdiť vo vtáčích hniezdach a aké sú možné dôsledky vtáčích hniezd na obydliach, pozrime sa na možnosti ako týmto parazitom v našich domácnostiach možno predísť.

Najjednoduchšou cestou je samozrejme prevencia. Predísť vtáčim hniezdam nemusí byť vôbec náročné, no musíme na to myslieť v predstihu – pred tým ako vtáctvo na jar priletí a začne s výstavbou hniezd. Inštaláciou produktov STOP Hniezdo, ktoré fungujú práve na humánnej prevencii zabezpečíte že vaše okná a fasády zostanú čisté a predídete tak aj možnému nebezpečenstvu, ktoré parazity hniezdiace vo vtáčich hniezdach predstavujú.

My odporúčame najmä produkty STOP Hniezdo Okno a STOP Hniezdo EMMA:

Pokiaľ už na vašich oknách hniezda máte, neničte ich! Je to neetické a nezákonné! V tomto prípade odporúčame produkt SH Podhniezdo, ktoré sa jendoducho nainštaluje pod dané hniezdo a zabráni tak trusu a materiálu ktoré padá z hniezda aby znečisťovalo okná a parapetné dosky.

Zdroj: https://www.aviaway.com/single-post/2018/02/01/parasites-that-live-in-bird-nesting-materials

Vedeli ste, že…

Belorítky domové, ľudovo tiež nazývané „juričky“:

– hniezdia v blízkosti ľudí a podobne ako lastovičky, stavajú svoje hniezda na domoch a hospodárskych budovách

– zimuje v subsaharskej Afrike a do našich končím prilieta od druhej polovice marca, ťah vrcholí začiatkom apríla

– hniezdia dva až trikrát v roku v období od mája do septembra. Ak zahniezdia počas leta druhý krát, mladé vtáky z prvého hniezdenia môžu rodičom pomáhať pri kŕmení mláďat

– pôvodné hniezdiská na skalných bralách sú už dnes veľmi zriedkavé a väčšina populácie žije v urbanizovanej krajine

– z prirodzených faktorov je pre belorítky nebezpečná náhla zmena počasia, kedy v dôsledku studeného frontu nie je aktívny hmyz a hladujúce vtáky s rýchlym metabolizmom hynú v obrovských počtoch

– podobne ako lastovičky aj belorítky trávia veľa času v povetrí loviac hmyz

– od lastovičky sa líšia kratšími, hnedastými krídla­mi, oveľa kratším vidlicovitým chvostom a charakteristickým bielym trtáčom

Na mape môžete vidieť oblasti jej hniezdenia počas zimy (modrá farba) a regióny, kde hniezdi pred odletom do teplých krajín (žltá).

Väčšina z nás si všimne kŕdľe sťahovavých vtákov na jeseň či na jar, ktoré prelietajú nad našími hlavami. Čo však o nich vieme okrem toho, že migrujú? Zhrnuli sme niekoľko úžasných faktov o týchto fastinujúcich bytostiach.

• Až 2000 druhov vtákov (20% zo všetkých známych druhov) sú sťahovavé vtáky, ktoré pravideľne migrujú. Predtým, ako sa vydajú na dlhé cesty, mnoho sťahovavých vtákov vstúpi do stavu hyperfágie, kde ich hladiny hormónov nútia priberať na váhe, aby mohli pri cestovaní využívať uložený tuk na energiu. Niektoré vtáky pred migráciou zdvojnásobia svoju telesnú hmotnosť.

• Vtáky zvládajú takéto vyčerpávajúce cesty aj napriek rôznym hrozbám vrátane tých, ktoré predstavujú ľudia. Len v stredomorskom regióne sa každý rok lovia milióny sťahovavých vtákov pištoľami či sieťami. Hovorí sa, že ročne sa na Cypre uloví najmenej dva milióny sťahovavých vtákov, zatiaľ čo v Egypte je to približne 140 miliónov. Na spiatočnej ceste sa lovia aj v krajinách ako je Albánsko, čo vedie k úbytku populácie, keďže sa tak rozmnožuje menej vtákov.

• Na základe pozorovaní sa zistilo, že dokonca aj vtáky odchované v zajatí, ktoré nikdy nemali možnosť migrovať, zvyknú byť počas migračnej sezóny nepokojné. Vedci videli, ako sa vtáky snažia lietať v ich prirodzenom smere migrácie, a zodpovedajúce stopy našli aj v piesku klietky.

• “Zelená” energia pre ne môže predstavovať nebezpečenstvo. Napríklad solárne elektrárne v USA používajú pri výrobe elektriny zrkadlá, ktoré odrážajú slnečné žiarenie, čo spôsobuje, že vzduch nad zrkadlami sa ohreje natoľko, že vtáctvo, ktoré tadiaľ prelieta z tohto tepla zahynie. Veterné turbíny a elektrické vedenie tiež predstavuje nebezpečenstvo pre migrujúce vtáky, keďže často dochádza ku kolíziám alebo zásahu elektrickým prúdom.

• Ďalšou hrozbou, ktorá vtáctvo ovplyvňuje je napríklad aj dezertifikácia v oblasti zvanej Sahel – obrovskej trávou zarastenej oblasti v južnej časti Sahary, kde milióny hladných vtákov zastavujú, aby si našli niečo pod zub. Dezertifikácia ale spôsobuje úbytok rastlín a rýchle vysychanie pôdy, čo znemožnuje sťahovavým vtákom nájsť si adekvátnu potravu. Pre také brehuľe je tak oveľa ťažšie prekonať Saharu a dostať sa do Európy – aj preto vidíme znižujúce sa počty brehuľí na Slovensku už takmer 50 rokov.

• Sťahovavé vtáky sa pri lete nespoliehajú na tvar krajiny. Vtáky, ktoré lietajú počas dňa, sa spoliehajú na pozíciu Slnka. Vtáky letiace na juh vedia, že zapadajúce slnko bude po ich pravici. Niektoré vtáky, ako napríklad holuby, používajú magnetické pole Zeme. Tieto vtáky majú v zobákoch nad nozdrami drobné kúsky magnetitu, magnetického minerálu, ktorý im v tom napomáha. Niekoľko vtákov môže migrovať pomocou čuchu – napríklad poštové holuby používajú na navigáciu svoj čuch aj už vyššie spomínané magnetické zobáky. Vtáky, ktoré lietajú v noci, sú milovníkmi astronómie. Dokážu rozpoznať rozdiel medzi súhvezdiami a vedia, kam majú letieť na základe pozícií dôležitých hviezd (napríklad Polárky) vo vzťahu k súhvezdiam.

• Keď väčšina z nás cestuje ráno a popoludní do práce a z práce, migrujúce vtáky sa kŕmia a odpočívajú. Mnoho vtákov migruje počas noci. Robia to z rôznych dôvodov – v noci je vzduch chladnejší, čo eliminuje potrebu toľko sa zastavovať, aby sa ochladili vo vode. Zároveň je v noci prítomných aj menej predátorov, čo migráciu zaiste uľahčuje. Neplatí to však pre všetky vtáky, pretože ako ste si určite všimli. husy a bociany zvyknú migrovať počas dňa.

• Rybár je skutočný letec – jeho najdlhšia zaznamenaná cesta bola dlhšia aho 81 600km, čo zodpovedá vzdiaľenosti rovnajúcej sa približne trojnásobku obvodu Zeme. Takúto vzdiaľenosť je nútený preletieť pretože nelieta priamo na juh, ako to býva pri sťahovavých vtákoch zvykom. Väčšinou sa vydá pozdĺž brehov západnej Afriky, prelieta ponad Atlantický oceán až dosiahne Južnú Ameriku.

Zdroje:

1. https://www.dw.com/en/global-ideas-migratory-birds/a-18432495
2. https://www.farmersalmanac.com/5-facts-about-migratory-birds-22643

Veľa ľudí má z prítomnosti lastovičiek, belorítok, brehulí či dážďovníkov radosť. V stavbe hniezd ich podporujú a radi sa o ne starajú – nájdu sa aj takí, ktorí im hniezdo kúpia. Ak patríte k tejto skupine ľudí, môžte sa poobzerať po umelých hniezdach. V prípade, že už hniezdo s vtáčikmi máte, no stále by ste sa radi zbavili nečistôt s nimi spojenými vám odporúčame náš produkt SH Podhniezdo, ktorý jednoducho nalepíte pod hniezdo a zbavíte sa tak neporiadku na oknách, okenných rámoch, parapetách aj podlahe.

Ak ste sa však po negatívnych skúsenostiach so sťahovavým vtáctvom rozhodli hľadať spôsob, ako im zabrániť stavať si na vašom obydlí hniezda, čítajte ďalej.

Vtáky hniezdiace v blízkosti obydlí môžu spôsobovať veľa problémov, napríklad môžu blokovať alebo interferovať s ventiláciou a zanechávať veľa vtáčieho trusu, o ktorom je známe, že poškodzuje farby na automobiloch v dôsledku kyseliny močovej obsiahnutej v ich výkaloch. Vtáčie hniezda môžu slúžiť aj ako domov pre všetky druhy parazitického hmyzu, ako sú roztoče, kliešte, ploštice, blchy a ďalšie. Tieto parazity môžu opustiť hniezdo a zamoriť váš domov, čo spôsobí ďalšie problémy.

Bez ohľadu na to, aký máte dôvod, existuje veľa spôsobov, ako vtáctvo odradiť od výstavby hniezd, bez toho, aby ste zranili vtáky alebo znížili ich šance na chov zdravých mláďat. Pred podniknutím akýchkoľvek krokov však musíme zdôrazniť že väčšina hniezdiacich vtákov je chránená zákonom. Je nezákonné rušiť hniezdiace vtáky, poškodzovať aktívne hniezdo alebo vajcia, ale je povolené odrádzať vtáctvo od pokusov o hniezdenie. V ideálnom prípade je najlepšie vytvoriť oblasť nevhodnú na hniezdenie dlho predtým, ako vtáky prejavia záujem o stavbu hniezda. Tieto techniky môžu pomôcť:

• Blokujte vstupy do dutín: Vtáky hniezdiace v dutinách sa môžu dostať do rôznych nevhodných miest na hniezdenie, ako sú napríklad ventilačné otvory, potrubné armatúry, komíny alebo malé otvory, ktoré vedú do podkroví alebo na iné miesta, ktoré nie sú na hniezdenie bezpečné. Blokovanie týchto vchodov pomocou sieťoviny, zvyškov dreva, polyuretánovej rozpínajúcej sa peny alebo iných bariér môže zabrániť vtákom v hniezdení. POZOR: pred nainštalovaním blokovania sa uistite, že vo vnútri dutiny už nie sú vtáky!

• Svahové rímsy: Mnoho vtákov si stavia hniezda na pohodlných rímsach, a to aj pod rímsami či na verandách. Keďže tieto rímsy sú často súčasťou konštrukcie, môže byť ťažké ich odstrániť. Sklon rímsy ale znemožňuje úspešné hniezdenie vtákov. Pridajte blok, dosku alebo iný materiál, aby ste vytvorili sklon strmší ako 45 stupňov, a vtáky nebudú môcť postaviť si hniezdo.

• Svetelné záblesky: Vtáky majú rady pokojné a nerušené miesta na hniezdenie a náhodné záblesky svetla môžu vtáky znervózniť a znížiť pravdepodobnosť, že si na tomto mieste budú hniezdiť. Pridajte niekoľko neveľkých zrkadiel v blízkosti nevítaných hniezdisk a vtáky sa môžu nielen posúvať ďalej kvôli svetlu, ale ich vlastné odrazy by ich mohli oklamať, že miesto si už nárokujú iné vtáky.

• Mylarové pásky, reflexné zvonkohry a kúsky alobalu či CDčká sú klasické spôsoby, ktoré sú ale neestetické.

• Odstránťe prvky, ktoré vtákov priťahujú: vtáctvo je možné odradiť od budovania hniezd tým, že dvor bude pre ne menej prívetivý. Napríklad odstránťe preferovanú potravu daného druhu, ktorá sa môže vo vašom okolí nachádzať. Zbavovanie sa zdrojov, ktoré sú pre ne lákavé vytvára nevhodné prostrenie na výchovu mláďat a je teda pravdepodobnejšie, že sa presunú na vhodnejšie hniezdiská.

My však odporúčame jednoduchšie, estetickejšie a najmä efektívnejšie riešenie, ktoré je zároveň humánne a cenovo dostupné.

Produkty STOP Hniezdo predstavujú účinnú mechanickú ochranu okien, okenných rámov a fasád pred stavbou hniezd sťahovavým vtáctvom. Okrem funkcie ochrany majetku však chránia aj samotné sťahovavé vtáctvo. Keďže výrobok funguje na princípe prevencie tvorby hniezd, sú sťahovavé vtáky chránené pred ich ničením.

– je tmavohnedo sfarbený s belavou škvrnou na hrdle

– má krátky a široký zobák, ktorým chytá drobné bezstavovce a hmyz vznášajúci sa v povetrí. Dožíva sa 10 až 15 rokov

– je vždy vidieť predovšetkým vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.

– často uniká pred blížiacim sa dažďom, čo zrejme viedlo k jeho slovenskému pomenovaniu

– nakoľko má krátke nôžky jeho pohyb na vodorovnom podklade pripomína skôr plazenie ako chôdzu

– aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do prázdneho priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť

– tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla, resp. začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení

– pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké, a potom tiež sokol sťahovaný Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom).

– na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov

– dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008

Celková dĺžka jesennej a jarnej migrácie: 22 000 km

• Španielsko – Senegal: 3000km / 3 dni
• 2 – 5 dňové „zastávky“
• 3 hlavné zimoviská (4 mesiace): Konžskárepublika, Tanzánia, záp.Mozambik
• z Libérie do Landbeach: 5000 km / 7 dní

Prečo potrebujeme dážďovníky?

Sú účinným, ekologickým, lacným a neškodným spôsobom ničenia komárov. Napríklad na celomestský postrek na území Bratislavy potrebuje mesto približne 200 000 eur. Postrek zabíja aj včely a je toxický aj človeka. Tohto problému nás môžu zbaviť práve dážďovníky.

Hniezdenie
Hniezdny materiál chytajú vo vzduchu, pričom využívajú najmä lístie, steblá trávy, perie, vlákna a na hniezde ho zliepajú slinami. Niekedy zvyknú obsadzovať aj hniezda iných vtákov, napr. vrabcov alebo žltochvostov. Okrem domov, otvorov a škár na budovách hniezdia často aj na štrbách v skalách. Historicky sa prispôsobili k osídľovaniu ľudských sídel asi už pri výstavbe hradov na skalách, ktoré boli pôvodným príbytkom dážďovníkov.

Ohrozenie
Zatepľovanie a rekonštrukcie budov, v ktorých hniezdia dážďovníky, spôsobujú upchanie vletových otvorov k hniezdam. Následkom je trvalá strata hniezdiska, uväznenie mládat, či samičky s vajíčkami, ich vyhladovanie a smrť.

POZOR!
Ak nájdete na zemi vypadnuté mláďa dážďovníka, tak ste jediný, kto ho môže
zachrániť! Treba čo najskôr informovať ochrancov prírody. Jeho rodičia už preňho nemôžu na zemi nič urobiť.

Ak máte problém s jeho zahniezdením na vašom majetku a hľadáte produkt, ktorý tento problém vyrieši, odporúčame vám STOP Hniezdo EMMA. Keďže si dážďovníky zvyknú stavať hniezda na fasádach a na väčších plochách ako sú okná, EMMA je ideálnym riešením.

Zdroje:

https://broz.sk/dazdovnik-obycajny/